Preskočiť na obsah

Okolité obce

Novosad

Obec Novosad sa nachádza v severnej časti okresu Trebišov, v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Nadmorská výška obce je 136 m.

Od roku 1254 až po dnešok mala rôzne pomenovania, a to Vylak, Vyllal, Vulak, Ulak, Ujlak, Bochas – Ujlak, Dodsascch – Ujlak, Dodzas – Ujlak, Nagy – Ujlak, Dodzasnagyujlak, Bodzasujlak, Ujlak pri Trebišove. 11. júla 1948 bola obec premenovaná na Novosad.

Prvou dokázateľnou stavbou v obci bol Rímskokatolícky kostol postavený v 10. – 12. stor. zasvätený ku cti Všetkých svätých. Od roku 1387 sa na základe povolenia Žugmunda, uhorského kráľa, konali vo Vylaku dvakrát do roka jarmoky, a to na sviatok sv. Juraja (24.4.) a sv. Kozmu a Damiana (27.9.). Toto rozhodnutie ovplyvnilo jej urbanizmus, hlavne ne dolnom konci. Okolo cesty boli na širokých plochách jarmoky, kde sa predávali kone, kravy, ošípané, sliepky, husi i kačice až do roku 1943

Pečať z roku 1564 a zo začiatku 17. stor až druhej polovice 18. stor. dokazuje, že obec bola mestečkom.

Počet obyvateľov : 1024

rozloha: 1526 ha

Adresa :

Obec Novosad
Hlavná 144/47,
076 02 Novosad

Mala Tŕňa

Malá Tŕňa sa nachádza 27km od mesta Trebišov. Najstaršia stredoveká listina, ktorá pomenúva obec Malá Tŕňa je z roku 1390. Najstarší súpis z roku 1441 uvádza, že sedliacke domácnosti v Malej Tŕni platili daň kráľovi 12 zlatých. Z uvedeného možno predpokladať, že v obci bolo v tom čase 12 sedliackych rodín. V roku 1410 mal v Tŕni svoj podiel Pavol Toronyai a o päť rokov neskôr patrila prevažná časť obce rodine Csicseriovcov. Negatívny vplyv na vývoj obce mali protihabsburské stavovské povstania v priebehu 17. a začiatkom 18. storočia. V júli 1660 vniklo počas týchto povstaní do obce cisárske vojsko, ktoré násilne vtrhlo do pivníc, odnieslo sudy s vínom a vydrancovalo ich.

Pamiatky obce: Kaštieľ – postavený začiatkom 18. stor. 

Kostol – renesančný, archaických tvarov, postavený na zvyškoch starého gotického kostola r. 1656. Roku 1848 ho obnovili, začiatkom 20 stor. zastrešili. 

Heraldické symboly – Erb obce Malá Tŕňa, ale najmä vyobrazenie na ňom zobrazuje charakteristickú činnosť v obci, ale aj celom blízkom okolí a tou je vinohradnícka činnosť

Tokajská oblasť – Tokajská oblasť patrí medzi naše najmenšie vinohradnícke oblasti, ale svojou jedinečnosťou je jednou z najznámejších. Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná viacerými vzájomne súvisiacimi činiteľmi.

Začína sa to prezrievaním hrozna, vyberaním cibéb, nakvášaním rmutu a vylúhovaním cibéb, pokračuje istou oxidáciou mladého vína už v čase jeho vytvárania sa a končiac niekoľkoročným zrením v menších drevených sudoch. Existujú tu dva smery oxidácie. Prvý smer je reprezentovaný tzv. hrubou – priestorovou oxidáciou, keď mladé vína po druhom stočení sa ponechávajú v neplných sudoch počas jedného až troch mesiacov, pričom sa na povrchu – hladine vína vytvorí „kožka“ tvorená kvasinkami (tento smer je praktizovaný u niektorých výrobcov v maďarskej časti Tokaja). Pripomína to istú výrobu sherry vín.

Adresa:

Tokajská 113
076 82 Malá Tŕňa

počet obyvateľov: 444

rozloha: 981ha

Veľká Tŕňa

Obec Veľká Tŕňa bola oslobodená 2. decembra 1944. Po oslobodení obce bol vytvorený miestny národný výbor, ktorý mal charakter revolučného ľudového orgánu, jeho prvým predsedom bol Ján Turínsky. Obec mala v tom čase 865 obyvateľov. V roku 1945 bol skonfiškovaný majetok grófa Szecheyiho a pozemky.

Akcie: Cyrilo-Metodské dni

Aj v našej dedine, vo Veľkej Tŕni, sa k tomuto sviatku zrodila tradícia, a tou je súťaž vo varení guláša. V roku 2009 to bol už jej tretí ročník. Organizátorom celého podujatia je Obecný úrad vo Veľkej Tŕni, ale súťažné družstvá boli aj z iných okolitých obcí. Prihlásili sa takmer dve desiatky družstiev a pre určité objektívne príčiny museli organizátori niektoré prihlášky aj odmietnuť.

Pamiatky: Reformovaný kostol – Napriek tomu, že sa v kostole realizoval značne rozsiahly výskum, bude dôležité počas obnovy naďalej sledovať všetky stavebné práce, pri ktorých je možné predpokladať ďalšie nálezy, napríklad pri odkrývaní známych zamurovaných častí (napr. Zubore veže, zamurované časti gotického a románskych okien, južného vstupu a pod.) k týmto prácam je bezpodmienečne nutné prizvať odborníkov.

Rímskokatolícky kostol – Veľkou udalosťou v obci bola posviacka rímsko-katolíckeho kostola dňa 24.10.1993.

Adresa: 

Obec Veľká Tŕňa
Hlavná 122
076 82  Veľká Tŕňa

Obyvatelia. 443

Rozloha : 114,11 ha

Slovenské nové mesto

Samostatná história obce sa datuje od 28. októbra 1918, teda od dátumu vzniku samostatnej Československej republiky. Z tohto obdobia sa bohužiaľ v obci nezachovali žiadne písomné záznamy, ktoré by opisovali udalosti obce v začiatkoch jej samostatnej histórie na začiatku 20. storočia. Nezachovala sa ani žiadna obecná kronika z tohto obdobia. Z tohto dôvodu bolo veľmi ťažké dostať sa k literatúre, z ktorej by sa dalo čerpať údaje z histórie. Do dnešných čias história našej obec vôbec nebola spracovaná v knižnej forme. Pri spracovaní tejto publikácie sa autor opieral v prvom rade o údaje z obecnej kroniky, ktorú začal viesť v roku 1973 Ing. Jozef Vysoký. Takisto pomohli údaje od informátorov – starších občanov našej obce, ktorí si mnohé pamätali z rozprávania svojich rodičov alebo zo svojho života.

Akcie: Oslavy „Tokaj v Európe v Slovenskom Novom Meste.
Dňa 1. mája 2007 sa v Slovenskom Novom Meste uskutočnil „Tokaj v Európe, oslavy vstupu do Európskej únie, ktoré organizovali Obec Slovenské Nové Mesto, Regionálne osvetové stredisko v Trebišove a Matica slovenská. Oslavy sa konali pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu. Program osláv bol veľmi bohatý a rôznorodý a začal sa Ekumenickou bohoslužbou slova, ktorá sa konala v Rímskokatolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda. 

Schengenská oslava v Slovenskom Novom Meste
Otvorenie Schengenských hraníc určite s veľkým potešením prijali občania celej Slovenskej republiky. Mnohí, predovšetkým príslušníci staršej generácie, s potešením mohli skonštatovať, že „aj toho sme sa konečne dožili. O polnoci zo dňa 20. decembra na 21. decembra 2007 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie veľkého hraničného priechodu pre motorové vozidlá v Slovenskom Novom Meste, ktoré organizoval Obvodný úrad v Trebišove v spolupráci s policajnými zložkami

Tanečné skupiny obce

  • Folklórna skupina Novomeščanka -vznikla v septembri roku 2004.
  • Novomestský strapček – tanečná skupina vznikla v apríli roku 2006.
  • Evydance –  vznikla v máji roku 2005.
  • Rómsky súbor „Mladosť“ – vznikol na jar v roku 2005

CIRKEV:

  • Gréckokatolícka
  • Reformovaná
  • Rímskokatolícka
  • Svedkovia Jehovovi

Počet obyvateľov je 1072. 

Rozloha: 1339 hektárov. 

Adresa:

Obec Slovenské Nové Mesto
Hlavná 79
076 33 Slovenské Nové Mesto

Zemplínske Jastrabie

Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Jesterb, Jestreb (1332) cez Jeztreb (1405), Uherský Jastrab (1808), Jastrab (1920), Jastrabie (1927), až po súčasný názov Zemplínske Jastrabie, ktorý bol schválený po územnom členení v r. 1960.

Prvá písomná zmienka o obci Jestreb je uvedená v pápežských desiatkoch z roku 1272 – 1290.

Do polovice vyl’udnených osád sa po protihabsburských povstaniach sťahovali slovenskí a ruthénski prisťahovalci. Matej Bel uvádza, že ruthénski prisťahovalci prevládali v Ujlaku (Novosad), Uherský Jestráb (Zemplínske Jastrabie), Garani (Hraň), Kyste, Gerčeli (Hrčel1 a Čergove (Čerhov). Tieto migračné vlny potvrdzujú aj demografické údaje. V roku 1725 tvorilo obec 24 opustených a sedem obývaných domácností. Po spomínaných migračných vlnách žilo v roku 1787 v 79 domoch 469 obyvatel’ov a v roku 1828 v 82 obydliach 603 obyvatel’ov, t. j. tol’ko, ako v roku 1921. V rokoch predmníchovskej ČSR sa počet obyvatel’ov mierne zvýšil zo 603 (1921) na 705 (1940

obyvatelia :  660

rozloha: 1073 ha

adresa:

Obec Zemplínske Jastrabie
Hlavná 27
076 05  Zemplínske Jastrabie

Cirkev :
50 % rímsko-katolíckeho
35 % grécko-katolíckeho
15 % ostatní

Kysta

Prvá písomná zmienka o obci Kysta sa datuje do roku 1405, kedy sa nazývala Kyzthe. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1438 je písomne doložený názov Kysthe, z roku 1444 Kezthe, z roku 1512 Kyzthe, z roku 1808 Kiszte, z roku 1920 Kista, z roku 1948 Kysta. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kiszte.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Trebišov, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Trebišov kraj Východoslovenský.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1272- 1290. V roku 1405 patrila Imreghiovcom, v roku 1458 Palócziovcom, v 16. storočí Dobovcom, Báthoryovcom a iným. V roku 1661 – 1781 patrila časť obce paulínom z Nového Mesta pod Šiatrom, neskôr komore, v 19. storočí rodine Vayovcov. V roku 1557 mala 7 a pol porty, v roku 1715 mala 9 opustených a 10 obývaných domácností, v roku 1787 mala 52 domov a 330 obyvateľov, v roku 1828 mala 54 domov a 402 obyvateľov. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831. V roku 1900 – 1910 sa mnohí vysťahovali. 

Pamiatky

Kaplnka prícestná z roku 1773
Kostol referenčný klasicistický z roku 1789 s neogotickou strechou

Adresa:

Obec Kysta
Hlavná 73
076 02  Novosad

Obyvatelia:385

Rozloha:815 ha